Slovo režiséra

Téma a prostredie

filmu Pokoj v duši sú číro slovenské. Napriek tomu film môže prekročiť hranice vzniku a môže osloviť divákov i v zahraničí. Hoci v hranom filme debutujem, mám niekoľkoročné skúsenosti ako režisér dokumentárnych filmov, ktoré sa mi, dúfam, podarilo zúročiť v autenticite rozprávania tohto príbehu.

 

Žáner

Zámerom tohto filmu nie je autentické zachytenie súčasnosti (skutočnosti) v dokumentárnom zmysle, ale tvorivá a originálna reflexia obdobia, ktoré žijeme. Pokúša sa reagovať na paradoxy doby tesne po vstupe do Európskej únie v kontraste s národnou tradíciou. Film rozpráva príbeh o ľuďoch žijúcich na Slovensku, v krajine v srdci Európy na počiatku 21. storočia. Slováci sú národ baladický a súčasne hrdý, a práve hrdosť im nedovoľuje prejavovať svoje emócie. Všetky svoje životné drámy riešime rázne. V tomto príbehu si každá z postáv nesie svoj podiel viny. Všetci sme si vytvorili svoj uzavretý systém, ktorý nám umožňoval prežiť v časoch komunistickej diktatúry a je čoraz ťažšie z tohto systému vzťahov vystúpiť.

 

Lokácie

Nakrúcali sme v Čiernom Balogu, v priestore, kde kopce sú malebné, ale ich strmosť jasne hovorí o tvrdom živote miestnych ľudí. Na druhej strane cez postavu Petra ukazujeme výrazný kontrast dynamicky sa rozvíjajúceho veľkomesta, ktoré preberá všetky pozitíva i negatíva miest západnej Európy. Dedina aj veľkomesto hľadajú svoju identitu v nových podmienkach stredoeurópskeho „karpatského kapitalizmu“. To je veľmi špecifické, ale pre občanov západnej Európy veľmi inšpiratívne. Mojím zámerom bolo zachovať autentickosť prostredia s minimom dekoračných úprav, sprostredkovať divákovi pocit „tu a teraz“.

 

Štýl a forma

Strmosť kopcov akoby chránila tradíciu, ktorá je v tomto kraji nezmazateľná. Oko mestského človeka sa vyžíva v kráse, romantike tohto kraja, ale nevidí drámu, často nepredstaviteľné príbehy, odohrávajúce sa za plotmi, za dverami na pohľad jednoduchých domov. V každom z nich vládne patriarchát, tradícia pytliactva, ale i verného priateľstva, dnes veľmi zriedkavého, priateľstva na celý život. Obrazová zložka filmu nie je dominantná, plne sa podriaďuje rozprávaniu príbehu. Zábery malebnej krajiny strieda kamera, ktorá, ako pozorovateľ, sleduje autentický príbeh, skrytý za dverami domov.

 

Casting

Pri výbere hercov som kládol dôraz na ich uveriteľnosť pri stvárnení danej postavy. Máme štyri veľmi výrazné mužské postavy, vek okolo štyridsať. Sú to chlapi z drsného horského prostredia, ktorých tváre nie sú udržiavané pánskou kozmetikou. Čítame v nich každú radosť i prehru. Skôr ako známe tváre som preferoval dobrý herecký výkon i keď menej známych alebo neznámych hercov. Každá postava má totiž veľmi zložitý, pre herca nie jednoznačný charakter.