Tlačová správa

10.12.08 - Pokoj v duši – film o mužoch aj pre ženy

Nový film Pokoj v duši vstúpi po prvý raz do našich kín 29. januára 2009. A jeho režisér Vlado Balko vďaka nemu po mnohých dokumentárnych snímkach či televíznych seriáloch vstupuje po prvý raz na teritórium hraného filmu. „Čakal som na to 20 rokov,“ hovorí.

Režisér sa rozhodol nakrútiť film o mužoch štyridsiatnikov aj preto, že on sám má krátko po štyridsiatke. „Chcem som začať tým, čo mám prežité,“ odôvodňuje. A zdôrazňuje, že chcel nakrútiť slovenský film o Slovensku.

Príbeh mužov tejto vekovej kategórie podľa neho ponúka najpresnejší obraz našej reality. „Dnešní štyridsiatnici sú presne tí, čo si pamätajú na staré „zlaté“ časy socializmu a zároveň sa museli konfrontovať s niečím pre strednú Európu špecifickým, vznikom takzvaného karpatského kapitalizmu. Nemoralizujeme ani nekritizujeme, nezosmiešňujeme ani neplačeme. Ide nám o autentickosť,“ vysvetľuje Balko.

Príbeh filmu Pokoj v duši sa začína Tónovým príchodom z väzenia do rodnej dediny Čierny Hron. Tóno zisťuje, že sa odcudzil s manželkou, päťročného syna vôbec nepozná, a navyše si nemôže nájsť prácu, a už sa nechce živiť ako zlodej. Verní priatelia z detstva, kňaz Marek a podnikateľ Peter, sa mu snažia pri jeho návrate do normálneho života pomôcť, majú však svoje vlastné trápenia a musia hľadať svoje vlastné cesty.

Hlavné úlohy si zahrajú Attila Mokos, Roman Luknár, český herec Jan Vondráček a poľská herecká hviezda Robert Więckiewicz.

A hoci vo filme zohrajú jadro príbehu práve mužskí aktéri, režisér tvrdí, že Pokoj v duši nie je film len pre pánov. „Veď veľa žien žije v nejakom zväzku s takýmito pánmi, spoločne vychovávajú deti a zakladajú rodiny, tradične silnú súčasť slovenskej špecifickej reality. Je to chlapský film v tom zmysle, že sa pokúša nadviazať na tradíciu slovenských filmov režiséra Martina Hollého. Pre mňa je to veľký vzor a myslím, že keby sa narodil v inej krajine dnes by na jeho poličke v pracovni sadal prach na niekoľko Oscarov,“ hovorí Balko.

Príbeh filmu sa neodvíja v mestskom prostredí, naopak, dej sa odohráva na pozadí drsnej scenérie hôr. „Tam sa rodí tradícia. A odtiaľ sme do filmu čerpali typickú slovenskú atmosféru – drsnosť prírody a strmosť kopcov v údoliach a zároveň baladickosť v duši,“ vysvetľuje Balko.

Do filmu primiešal aj znaky, ktoré sú pre dejisko filmu, oblasť stredného Slovenska typické – patriarchát, pytliactvo, rasová neznášanlivosť, krádeže dreva, ale aj silná tradícia súdržnosti rodiny, viera, priateľstvo a láska. „Je to každodenná realita ľudí na Slovensku. Treba si uvedomiť, že Bratislava nie je typické Slovensko. To začína až 30 kilometrov severovýchodne od nej,“ zdôrazňuje Balko.

Téma a prostredie filmu Pokoj v duši síce pôsobia ako rýdzo slovenské, napriek tomu má však film ambície osloviť okrem domáceho aj európske publikum. Chce totiž reagovať na paradoxy doby tesne po vstupe do Európskej únie v kontraste s národnou tradíciou.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

O režisérovi:

Réžie filmu sa zhostil dokumentarista a televízny režisér Vladimír Balko (*1965), ktorý sa podieľal napríklad na cykloch dokumentárnych filmov ako Fitfamília, Redline, Čas M či TUCET. Jeho dokumentárna snímka Hľadám opatrovateľku zn. Agent Orange získala v roku 2003 Cenu za najlepší dokumentárny program na 38. ročníku festivalu dokumentárnych filmov Academia film Olomouc.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

O nakrúcaní:

Prvá klapka filmu Pokoj v duši padla 2. augusta 2007, a posledná na konci septembra 2007. Na nakrúcaní sa podieľalo 65 členov štábu. V príbehu účinkovalo 32 hercov a 650 komparzistov. Nakrútilo sa 35-tisíc metrov materiálu na 35 mm filmový negatív. Väčšina filmu sa realizovala v obci Čierny Balog a jej blízkom okolí. Týždeň sa filmovalo v Bratislave.

Tvorcovia sa rozhodli aj pre odvážne kaskadérske scény, vybrali sa na nakrúcanie do rómskej osady aj na výstup na vrch Vepor, snímali dokonca z vrtuľníka. Štáb absolvoval aj niekoľkodňové náročné čakanie na pasúceho sa jeleňa.